Nech je môj tieň len tieňom-
tvojou ustráchanou útechou.
Tieň je tieňom.
Tak tíši tieseň slov
za každou súvislou formou bodka.
Forma, čo predvída odkaz.
Búraš múr vekov,
keď sa každou napíšeš čiarku
alebo necháš plynúť,
stretnúť ľudí,
človeka s človekom
A kto som ja,
spleťou nejasnej výpovede,
cesta predýchanou tmou,
po každej hláske
hlásam útok svojich otrokov,
vo vnútri, v bútľave snov
Ako je hlboko?
K studnici koreňov sa súdim
o miesto, o cítenie
vieme o kúsku zeme na svetskom
a nami nepochopenom sneme -
tých, čo nemusia sa báť
tých, čo tvoria mieru nejasnú
tých, čo majú radi Vianoce
tých, čo majú tvár bez jasu
a za krásu sa ukryjú