mne sa to vždy páčilo. predstavovať si,
že nikto, koho kedy náhodou stretnem,
mi nedokáže ublížiť.
prirovnávala som ich ku kvapkám dažďa.
ktorý javí sa schopnosťou zmyť príkorie,
ktorý dotykom plesá cudný letný deň,
ktorý prináša vôľu stromom, prečo rásť.
páčilo sa mi aj žiť. vieš- tak nonšalantne.
kárať bezútešnosť našich profánnych dní,
hlavne jakživ nebyť úplne pri vedomí.
nikdy nevidieť zreničky skutočnosti.
len na oblohe
po daždi
zazrieť jej oslnivú
dúhovku.
...
na pranier- ona sa Ti tá tvoja pravda aj tak nie vždy vyplatila.
...
páčilo by sa mi, aj keby v DéeM-ke
predávali, úhľadne v rade, spolu s mydlom-
pud sebazáchovy. to by bolo prežitkov!
a vôbec, uľahčilo by to obe naše bytia.
páčiš sa mi. a preto pýtala som sa
a povedali mi, že také tam nemajú.
pletieme si z hlavy farebné vence.
z hlavy, ktorá nám ešte zvýšila.
...
z výšin povznes sa nado mňa.
...
spytujú sa ma cudzí ľudia- čo s tým telom?
-no ja neviem, kľudne si ho nechajte,
už nie je mnou.
-mám na Vás len jednu jednoduchú prosbu:
nenechávajte ho ležať len tak na daždi.
...
to je ale ráno, keď sa mesiac brieždi von
spomedzi slov, snov a napokon teda slonov.
spomedzi mihalnice, husté ako tieto mraky.
Doboha, ja si vždy všimnem, že som spútaná, až keď nedýcham.
...
tak to bolo stále. prirovnávala som ľudí
k dažďovým kvapkám.
dovtedy, kým som nevidela
ozajstnú
povodeň.
...