Spomedzi mihalníc

Autor: Nykola Košnárová | 22.2.2015 o 16:26 | (upravené 25.2.2015 o 14:04) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  135x

ambientná hudba a mágia skrytá pod pokrývkou hanblivosti. -ľúbim vás, povedala raz. možno by to niekedy aj zopakovala, keby sme jej ten afekt vtedy dokázali opätovať. uteká nám odvtedy. trpkým krokom púšťame sa zbesilo za ňou, ale v noci spíme pokojne. -je to vôbec možné, takto pokrytecky tvarovať ľudom dni? -je.  usmievaš sa na jej strhanú tvár. -utekaj. prosím bež, lebo táto hra Ti nikdy nebude útechou. -nie. nikdy som nevedela bežať. vždy to len počúvam v melódiách, prizerám sa z diaľky. nerozumiem tomu. a nestačím sa čudovať nad tými čudnými tvormi rezko poskakujúc cez mláky, ktoré tu ostali po poslednom daždi...

mne sa to vždy páčilo. predstavovať si,

že nikto, koho kedy náhodou stretnem,

mi nedokáže ublížiť.

 

prirovnávala som ich ku kvapkám dažďa.

ktorý javí sa schopnosťou zmyť príkorie,

ktorý dotykom plesá cudný letný deň,

ktorý prináša vôľu stromom, prečo rásť.

 

páčilo sa mi aj žiť. vieš- tak nonšalantne.

kárať bezútešnosť našich profánnych dní,

hlavne jakživ nebyť úplne pri vedomí.

nikdy nevidieť zreničky skutočnosti.

 

len na oblohe

po daždi

zazrieť jej oslnivú

dúhovku.

 

...

 

na pranier- ona sa Ti tá tvoja pravda aj tak nie vždy vyplatila.

 

...

 

páčilo by sa mi, aj keby v DéeM-ke

predávali, úhľadne v rade, spolu s mydlom-

pud sebazáchovy. to by bolo prežitkov!

a vôbec, uľahčilo by to obe naše bytia.

 

páčiš sa mi. a preto pýtala som sa

a povedali mi, že také tam nemajú.

pletieme si z hlavy farebné vence.

z hlavy, ktorá nám ešte zvýšila.

 

...

 

z výšin povznes sa nado mňa.

 

...

 

spytujú sa ma cudzí ľudia- čo s tým telom?

-no ja neviem, kľudne si ho nechajte,

už nie je mnou.

-mám na Vás len jednu jednoduchú prosbu:

 

nenechávajte ho ležať len tak na daždi.

 

...

 

to je ale ráno, keď sa mesiac brieždi von

spomedzi slov, snov a napokon teda slonov.

spomedzi mihalnice, husté ako tieto mraky.

 

Doboha, ja si vždy všimnem, že som spútaná, až keď nedýcham.

 

...

 

tak to bolo stále. prirovnávala som ľudí

k dažďovým kvapkám.

dovtedy, kým som nevidela

ozajstnú

 

povodeň.

 

 

...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?