Je tu.
keď zaspávam a zabáram sa časť po časti do povrchu
nemôžem tomu uveriť. tým snom, končiacich sa vo dverách
tej ľúbosti zakliesnenej v klietke tretej hodiny rannej
akútnej závistlosti na všetkom živom, všetkom, čo prahne
skúšam, ako najsilnejšie dajú sa pritlačiť viečka na oči
aby som dospela do štádia, keď viac pocítim ako uvidím
je tu so mnou kvapka vôle prečkať tie dve hodiny do svitania
je tu so mnou aj muž so zvráskavenou tvárou a škvrnou na dúhovke
trasúcimi rukami mi priniesol zvláštny hudobný nástroj
vyrobený z jediného kusu dreva a nežne položil mi naň dlane
chrbtom mi v tom prebehol prúd zimomriavok. strhla som sa
do uší sa mi lenivo priplazil prvý tón a moja duša zmeravela
akáže je to hudba, veď nemá žiadnu melódiu, nedá sa ani zapísať
ani zapamätať. Ostane tu len keď hráme, mizne, keď odchádzame
Je tu ticho.
v záhrade sa bosými nohami vnorím do rozlúskaných škrupiniek
od vlašských orechov a pri vstupe na terasu strasiem peľ z ramien
prídem dnu, požičiam si úzky pás slnka presvitajúceho cez moľami
obžratú dieru v ťažkom závese a zamiešam Ti ho do prvej rannej kávy
nerada rozoznávam dni a snažím sa nemyslieť a to, aké by to bolo
vtedy keď náhodou mi pôvabne šepkáš všetky svoje tajomstvá
červenám sa akoby som si ich niekedy priznávala. Veríš mi
že nútim úžastnosti života a iných druhov sťahovaní vytvoriť miesto
na naše prežitie, aby sme si mohli dovoliť nechať všetko svojsky iné
smelo mi podávaš ruku a ukažuješ mi trofeje, čo máš nad posteľou
a ja v kútiku duše dúfam, že sa tam zajtra nenájdem