Útek je najdômyselnejšou formou voľnosti.

Autor: Nykola Košnárová | 25.9.2014 o 21:28 | (upravené 26.9.2014 o 14:53) Karma článku: 4,72 | Prečítané:  197x

 

Najkrajšie príbehy vravím vtedy, keď už niet čo dodať.

Tie slováre utešených lží čo máme v ústach skryté,

desím sa odchodov a dusím kúskom cudzieho potu,

v byte kde teraz bývam nie si a ráno aj tak vždy príde.

 

Vykladáš stopy svojho tela na studený okenný rám,

priznávaš, že veľa nevieš a kráčaš svojsky pri obavách.

Každý vidí v svojom ráme a podľa rámu predsa nesúď!

Usaď sa tu, maj sa ako vieš, buď,lež skrývaj môj záujem.

 

Nestoj, nech nepočuješ nutkanie skrehnutého vedomia,

čo neodkladne škvrčí abecedu v nesprávnom poradí,

keď láska budúcnosti natruc stretla sa s mojím pohľadom,

veľavravne sa mi toto spojenie zazdalo nechutným

 

Podaj mi ruku, človek, v tomto čudnom meste s prívlastkami.

Tiché, hlučné, prázdne, plné, jak rieka, bez odozvy plynie,

možeš všetko, samozrejme, vždy som vedela, že je to tak,

na kolenách zvieram v rukách posledné cennosti, náš prach.

 

Prajem si nech naposledy, hoc znova prosím Ťa,

vo mne stále rezonuje jediné dvojveršie:

Potrebujem nádej a stačí mi tvoja posledná veta,

sľúb mi, láska moja, že mi zajtra bude horšie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?