Dobré ráno, Lístok vo vetre
Nechutný, ošľahaný búrkami pocitov
Tvoj strom hnisá živicou
Neobzrieš sa, už si naňho zabudol
Padal si vznešene
s poznaním a noblesou
Padal si starým známym lesom
A predsta sa niečo zmenilo
Tvoj strom
Môže si sám za svoje
Bublajúce rany na tele
Plné lepkavého hnisu
Vriaceho a kypriaceho
v lenivých žilách
Rúrky temperamentu obalené vodným kameňom
A srdce-dom obrastený brečtanom
To nie je svet.
Nie to, čo vidíš, keď pozrieš sa von.
Milý Lístok,
milujem Tvoj žltnúci chlorofyl,
Tvoja chuť rozpúšťa sa v ústach ako šumienka
nemáš ma už rád
Plač s pokorou.
Lebo vieš čo?
Poviem Ti tajomstvo.
Ja som Tvoj strom.