Kedysi som mala veľa
a často mávala na mále
básne z hrude utekali
sadili kvety
cez tri svety
keď z vety
vyrástlo zviera
a ľudia
z papiera
kedysi
pozerali na nebo
objímajúc riadky
a smiali sa, smiali
cítim tie slzy
kreslené atramentom do tvárí
a tak ma mrzí
že už nebásnim
a srdce sa mi v hrudi
asi nudí