ambientná hudba a mágia skrytá pod pokrývkou hanblivosti. -ľúbim vás, povedala raz. možno by to niekedy aj zopakovala, keby sme jej ten afekt vtedy dokázali opätovať. uteká nám odvtedy. trpkým krokom púšťame sa zbesilo za ňou, ale v noci spíme pokojne. -je to vôbec možné, takto pokrytecky tvarovať ľudom dni? -je. usmievaš sa na jej strhanú tvár. -utekaj. prosím bež, lebo táto hra Ti nikdy nebude útechou. -nie. nikdy som nevedela bežať. vždy to len počúvam v melódiách, prizerám sa z diaľky. nerozumiem tomu. a nestačím sa čudovať nad tými čudnými tvormi rezko poskakujúc cez mláky, ktoré tu ostali po poslednom daždi...